Pojem dualita v poslednej dobe znovu a znovu používa široká škála ľudí. Mnohým však stále nie je jasné, čo vlastne pojem dualita znamená, o čo ide a do akej miery formuje náš každodenný život. Slovo dualita pochádza z latinčiny (dualis) a doslova znamená dualita alebo obsahujúca dve. Dualita v podstate znamená svet, ktorý je zase rozdelený na 2 póly, duály. Horúce – studené, muž – žena, láska – nenávisť, muž – žena, duša – ego, dobro – zlo atď. Ale nakoniec to nie je také jednoduché. V dualite je oveľa viac a v tomto článku sa jej budem venovať podrobnejšie.
Vytvorenie dualitného sveta
Od začiatku našej existencie existujú dualitné štáty. Ľudstvo vždy konalo podľa dualistických vzorcov a delilo udalosti, udalosti, ľudí a myšlienky na pozitívne alebo negatívne stavy. Túto hru duality udržiava viacero faktorov. Na jednej strane dualita sa vynára z nášho vedomia. Celý život človeka, všetko, čo si človek dokáže predstaviť, každý spáchaný čin a všetko, čo sa stane, je v konečnom dôsledku len výsledkom vlastného vedomia a myšlienok, ktoré z neho vychádzajú. Stretnete sa s priateľom len preto, že vás prvýkrát napadla myšlienka na tento scenár. Predstavili ste si stretnutie s touto osobou a potom ste si túto myšlienku uvedomili tým, že ste sa dopustili činu. Všetko pochádza z myšlienok. Celý život človeka je len výplodom jeho vlastnej predstavivosti, mentálnou projekciou jeho vlastného vedomia. Vedomie je v podstate nadčasové a bez polarity, a preto sa vedomie rozširuje každú sekundu a neustále sa rozširuje o nové skúsenosti, ktoré je možné vyvolať vo forme našich myšlienok. Dualita v tomto kontexte vzniká z nášho vedomia, keď používame vlastnú predstavivosť na rozdelenie vecí na dobré alebo zlé, pozitívne alebo negatívne. Ale vedomie nie je vo svojej podstate dualistický stav. Vedomie nie je ani muž, ani žena, nestarne a je len nástrojom, ktorý používame na prežívanie života. Napriek tomu každý deň zažívame dualistický svet, udalosti hodnotíme a klasifikujeme ako dobré alebo zlé. Má to viacero dôvodov. My ľudia sme v neustálom boji medzi dušou a egoistickou mysľou. Duša je zodpovedná za vytváranie pozitívnych myšlienok a činov a ego vytvára negatívne, energeticky husté stavy. Naša duša sa teda delí na pozitívne stavy a ego na negatívne stavy. Vlastné vedomie, vlastný sled myšlienok je vždy riadený jedným z týchto pólov. Buď použijete svoje vedomie na vytvorenie pozitívnej reality (duše), alebo vytvoríte negatívnu, energeticky hustú realitu (ego).
Koniec dualitných štátov
Táto zmena, ktorá je v tejto súvislosti často vnímaná aj ako vnútorný boj, v konečnom dôsledku vedie k tomu, že ľudí znova a znova delíme na negatívne alebo pozitívne udalosti. Ego je len časť ľudskej bytosti, ktorá nás vedie k vytváraniu negatívnej reality. Všetky negatívne emócie, či už sú to bolesť, smútok, strach, hnev, nenávisť a podobne, pramenia z tejto mysle. V súčasnom veku Vodnára však ľudia opäť začínajú rozpúšťať svoje egoistické mysle, aby mohli vytvárať výlučne pozitívnu realitu. Táto okolnosť v konečnom dôsledku vedie k tomu, že v určitom bode zahodíme všetky svoje súdy a už veci nehodnotíme, nerozdeľujeme na dobré alebo zlé. Postupom času človek takéto myslenie zahodí a opäť nájde svoje vlastné vnútorné pravé ja, čo znamená, že sa na svet pozerá výlučne z pozitívnych očí. Už sa nedelí na dobrých a zlých, pozitívnych alebo negatívnych, pretože celkovo vidí len pozitívny, vyšší, božský aspekt. Potom si uvedomíme, že celá existencia sama osebe je len časopriestorovým vyjadrením bez polarít. Všetky nehmotné a materiálne stavy sú v podstate len vyjadrením zastrešujúceho vedomia. Každý človek má časť tohto vedomia a prostredníctvom neho vyjadruje svoj vlastný život. Samozrejme, v tomto zmysle existujú napríklad mužské a ženské prejavy, pozitívne a negatívne časti, ale keďže všetko pochádza zo stavu bez polarity, základný základ všetkého života nemá dualitu.
2 rôzne tyče, ktoré sú ako celok jeden!
Pozrite sa na ženy a mužov, akokoľvek odlišní môžu byť, na konci dňa sú len produktom štruktúry, ktorá nemá vo svojom jadre žiadnu dualitu, vyjadrením úplne neutrálneho vedomia. Dva protiklady, ktoré spolu tvoria celok. Je to ako minca, obe strany sú odlišné, no obe strany tvoria celok, jednu mincu. Toto poznanie je dôležité aj preto, aby bolo možné preraziť vlastný reinkarnačný cyklus alebo sa k tomuto cieľu priblížiť. V určitom bode odložíte všetky vlastné blokády a programovanie, postavíte sa do pozície tichého pozorovateľa a uvidíte iba božskú iskru v celej existencii, v každom stretnutí a v každom človeku.
Človek už v tomto zmysle nesúdi, zahadzuje všetky súdy a vidí svet taký, aký je, ako vyjadrenie gigantického vedomia, ktoré sa individualizuje prostredníctvom inkarnácie, prežíva seba samého, aby mohol opäť ovládnuť dualitu života. V tomto zmysle zostať zdravý, šťastný a žiť život v harmónii.
Ale dualita nie je zlá vec, však, ak chápeme dve strany ako jednu? A verím, že aj ego v ňom má svoje miesto, tak ako všetko na svete má svoje miesto. Ak sa chcem vzdať boja, mal by som prestať bojovať. Tak tiež prestaňte bojovať s mojím egom a zahrňte ho do môjho celkového bytia rovnako ako prianie, aby sa ostatným darilo dobre. Bez schopnosti rozlišovania nemôžem ľuďom skutočne nič dať, jeden to potrebuje ako druhý. To je moje presvedčenie, iné presvedčenia sú povolené, ale mne osobne to príde najpokojnejšie. Nie po boji.